Luxus, cigarety, alkohol či prehliadka dokonalých outfitov - aj takto vyzeralo lietanie v minulosti

Hlavne luxusne

V polovici minulého storočia existovala na palubách lietadiel len jedna jediná trieda - a to luxusná. Sedadlá sa dali sklopiť úplne naležato a priestoru na nohy bolo neúrekom. Niektoré lietadlá boli vybavené dokonca klasickými posteľami. Nechýbali drahé závesy či obrazy na stenách. Keďže moderné technológie ešte neboli na takej úrovni, ako ich poznáme dnes, museli si cestujúci vystačiť s novinami či knihami. Obľúbenými aktivitami sa však okrem socializácie s inými pasažiermi stali najmä popíjanie alkoholu či fajčenie, ktoré neboli nijak obmedzované. Medzi pilotmi dokonca koloval vtip, že keď už pilot nedovidí na prístrojovú dosku, znamená to, že lietadlo je o chvíľu v cieli!

Ako na módnej prehliadke

S luxusom sa spájalo aj servírovanie pokrmov. Na menu sa nachádzali skutočné delikatesy, ktoré boli častokrát podávané formou bufetu. Nechýbali ani kovové príbory či látkové obrúsky. Jedlo sa zvyklo vychutnávať aj niekoľko hodín. Cestujúcich obsluhovali letušky, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z hollywoodskych filmov - oblečené mali na mieru šité uniformy, biele rukavičky a nechýbal ani klobúčik. Navyše, kritériá na výber letušiek boli v tej dobe veľmi prísne. Záujemkyne o toto povolanie museli byť slobodné, dobre vyzerať, či spĺňať hmotnostné kritériá. Zahanbiť sa však nenechali ani cestujúci. V 50. a 60. rokoch neplatilo dnešné "hlavne pohodlne", ale práve naopak - pasažieri sa na palubu lietadla obliekali do luxusných šiat a oblekov. Dámam nechýbali topánky na podpätku či perly, pánom zase klobúk.

Kam sa podela bezpečnosť?

Čo sa však týka bezpečnosti, tá rozhodne na prvom mieste nebola. Rady na bezpečnostných kontrolách by ste hľadali márne. Niektorí pamätníci spomínajú, že ako pravidelní cestujúci sa pri vstupe do lietadla ani nemuseli preukazovať dokladmi totožnosti, sprievod príbuzných bol povolený až k vstupnej bráne a kokpity zvykli byť otvorené dokorán. Únosy lietadiel tak v tých časoch neboli ničím výnimočným. Pasažierom sa nevyhýbali ani zranenia vzniknuté počas silnejších turbulencií či pristávania.

Čas sú peniaze

Zo Sydney do Veľkej Británie za 22 hodín? Dnes žiadny problém. V 50. rokoch to však znamenalo štvordňovú cestu s niekoľkými medzipristátiami. Stráviť toľko času vo vzduchu a v luxuse si tak naozaj mohli dovoliť len tí najbohatší.

Zdroj fotografie: Rare historical photos blog